Single ľudia - jeden príjem
Ahojte ľudkovia moji.
Chcel by som sa spýtať, a možno aj podiskutovať na tému: financie a single život.
Totiž to, o čo ide. Minimálne ja (single) neustále premýšľam nad financiami, čo ak, čo keď a podobne. Nedávno som si uvedomil, že celé to premýšľanie, a možno to môžem nazvať aj obava, pramení z toho, že som single. Dosť ma to limituje v niektorých veciach, ako je napríklad cestovanie, zábava, oblečenie, "hračky", a tak podobne. Vždy si kladiem otázku "a naozaj to potrebuješ?" ani nie kvôli nejakej udržateľnosti a pod, ale skôr z obavy, že: "A čo ak prídeš o prácu? Nebolo by lepšie mať tých 50€ v zálohe než mať nové tenisky?"
Jasne - nie som magor, keď mi treba topánky, tak si ich kúpim, ... len ono ja to dokážem dosť dlho odkladať, a potom to tak aj vyzerá 😅
Lenže potom sú tu aj iné výdavky, ako napr. rekonštrukcia, kúpa auta + servis atď., cestovanie...
No, takto by som mohol pokračovať do alelúja ale to nie je podstatné.
Podstata mojej otázky, na vás, single dospelých ľudí s finančnými záväzkami: Ako zvládate ten "stres" alebo "tlak", že ak sa niečo poserie, ste na to sami. Ako vnímate situáciu že ok idem kúpim utratím pocestujem a pritom nemáte (a možno že aj máte) výčitky, že ale no počkaj, a čo ak budeš PN? hm?
Nechcem tým povedať, že partner / partnerka bude zarábať a živiť ma, alebo niekoho, ale že tam na pozadí v mozgu, nepriamo bzučí "si v pohode, ak sa niečo poserie, ona potiahne výdavky, nebudeš bezdomovec, nebudeš hladný, nepríde si po teba exekútor" ... u mňa to bzučanie chýba a nahrádza ho opak.
Ja aj keď bežne dokážem ušetriť 40-45% výplaty, necítim sa sejf, stále si odopieram, aby mi ostalo na neskôr, na horšie časy, lebo ma nemá kto potiahnuť v prípade prúseru.
Vy to máte ako?