Niekedy láska až za hrob pri starých rodičoch nebola až taká pravda. Babky/dedovia boli s monštrom pred ktorým nevedeli uniknúť.
Zaujímalo by ma ako to bolo u vás naozaj. Väčšinou totiž človek vidí na internete len také tie prirovnania ako vzťahy už nie sú také ako bývali a ako sa láska už neopravuje ale rovno zahadzuje.
Moja babka s mojim dedkom boli už od veľmi mladého veku spolu, ale v tomto prípade sme sa nehrali na to, že je to neuveriteľná láska až za hrob. Oni sa samozrejme mali radi..aspoň to teda tak prezentovali ale keď som sa spýtala babky, že ako ten život prežila..nebolo to nič pozitívne...najprv proste mladá hlúpa baba, čo sa zamilovala do vojaka..zobral si ju k sebe domov..do úplne inej krajiny..ona tam chudátko nemala žiadne kontakty...porodila príliš mladá..skoro pri tom zomrela..následne porodila o rok ďalšie dieťa a o dva roky ďalšie a potom vo veľmi krátkom časovom úseku zase ďalšie. Ak aj chcela používať ochranu, tak nemohla..dedo jej ju vyhodil cez okno..pravidelne bitky nielen jej ale aj detí..neskôr teda keď boli deti väčšie tak si zastávali mamu..doživotná trauma..
Dedo asi tak 10 rokov pred smrťou sa úplne zmenil..bol milý a naozaj sa s ním človek cítil príjemne..zrazu sa už aj zabudlo na to, že ako veľmi deti a ženu bil..ja som ho spoznala len ako toho dobrého.
Babka celý život žila utláčane, mala svoje deti veľmi rada a aj manžela, je to silná žena čo prežila toho veľa..veľa sa namakala okolo zvierat, okolo detí..nikdy si nesťažovala...a hovorievala mi, že nepotrebuje človek chlapov ani svadby ani nič..tešila sa keď videla ako jej vnučky idú iným smerom ako ona..som rada, že po smrti dedka aspoň na chvíľku pocítila trocha slobody ale zomlelo ju ten šok, že zrazu mohla robiť čo len chcela.
Ako ste to mali vy?